pondelok 8. novembra 2010

Budem vaša pipka... :D

Všetci píšu, tak idem reku aj ja. Nikdy som nezoastávala a nikdy ani nebudem!! :D Bude to velice stručné a bez zmyslu ale šak o tom to všetko je... :D

Nová etapa môjho lacného života=(snáď) šťastne zamilovaná, ale aj tak stále rovnako protivná, len možno o niečo viac flegmatickejšia. Je nm to strašne príjemné (pre Zdenku).

Škola takisto ako všetkých ostatných velice teší aj mňa, lebo mi príde domov nie jedna, ani dve, ale rovno tri upomienky. No radosť sa na tie moje výsledky pozerať. :D

Doma akási veľká ignorácia, nech sa pýtam na čokoľvek, tak im to je jedno a vždy dostanem odpoveď v takom slova zmysle, že už ich nezaujímam a nech si robím čo chcem. No tak reku asi to tak aj budem robiť. Vedeniu prestáva vadiť to, že noci trávim mimo našu domácnosť. Divné. Ale aby mi posunuli večierku, ktorá ani nie je večierka ale podvečierka, tak o tom ani počuť!!

Všetci okolo mňa robia len galibu a zlobu. Naša partia akosi nie je. Padá nám dolu, ale pravdou je, že ja osobne nerobím nič preto aby som to zachránila a verejne sa priznávam, že na moje lásky nemám čas! No či ja niečom sprostá! Čo tam po frajeroch!! :D:D

A všetci sa nám zbláznili!! Chodia sa ožierať a potom strácajú mobily, posielajú záhadné SMSky a vedú divné konverzácie :D. Reku treba si nejako ten náš sladký život študentský spríjemniť. :D


utorok 10. augusta 2010

Po troch mesiacoch by som sa mohla už aj konečne ozvať... :) Ono sa asi ani nič také zaujímavé neudialo... ale len tak zbežne predsa....

JÚN: ŠLÚ MARÍNA, KOVÁČOVÁ

Celý jún zatvorená v podstate mimo civilizácie s inými bláznami, ale predsa mi tam tí moji blázni chýbajú aj keď niekedy padne dobre aj detoxikácia od najbližších... :)

Postretala som mega veľa ľudí z minulého roka, čo ma neskutočne potešilo. Takisto som postretla veľa nových ľudí, čo ma tiež strašne teší. Škoda, že všetko to pochádza zo všetkých možných kútov Slovenska len nič z okolia... vrr...

Mesiac to bol pekný, vtipný, plný nečakaných zážitkov a výmyslov... Zlepšenie/zhoršenie zdravotného stavu nekomentujem... škoda rečí.

Doma mi samozrejme ušlo niekoľko veľmi dôležitých akcií, na ktoré si samozrejme akosi nemôžem spomenúť. Potešilo ma len to, že stíham RSF a školskú chatu (viď nižšie).

Takisto ma neskutočne mrzleo, že akosi si nestíham poopravovať známky a výsledkom toho je to najkatastrofálnejšie vysvedčko v histórií sveta... :) Veľmi ma to hnevalo, málem som dostala infarkt myokardu, ale mamka s tatkom prekvapivo prežili... :D


2.JÚL:RSF

Prekvapivo dobrá akcia, z ktorej si nič nepamätám, nie preto, že by osm bola mimo ale akosi som už zabudla čo sa dialo. Viem len to, že FW a HS hviezdili a Martin sa skoro zabil.

Pamätám si ešte akurát môj príchod domov o pol tretej ráno a mamka ma prekvapivo čakala. Ešte, že som sa nesundala... :D




4.JÚL: SCHOOL CHATA

Akcia, na ktorú si už tiež akosi nespomínam ale som si stopercentne istá, že bolo svetovo. O dva týždne repete... :)




Stručný komentár....




23.JÚL-31.AUGUST:DOFČA

Asi to najstrašnejšie, čo ma tieto prázdniny mohlo stretnúť.


Neskutočná nuda v neskutočne krásnom prostredí s neskutočne nudnými ľuďmi a domov som sa vrátila takmer bez zážitkov....


Asi prvý krát som použila slovné spojenie : Home sweet home...



4EVER: MOJE HVIEZDNE MANIÉRE













Úplne zbytočné komentovať.... ;)

sobota 29. mája 2010

OldCity-ovské selbrejšns :)

... já ti ani nevím Karle jak mám začať... :D jednoducho nech si spomenem na hociaký okamih zo včerajška tak sa smejem ako priblbá... :D tak ale pekne od začiatku... :)

Na akciu sme sa vybrali len v počte DVA, lebo ostatní mali buď svoj program alebo ich tatíčkovia nepustili (týmto zdravím Jožka B.)... Cesta busom do ZA bola nekonečná a z autobusu sme vyliezli varené-pečené.. :) Automaticky sme sa vybrali do parku.... Hodnú chvíľu sme si hľadali miesto a nakoniec sme to poriešili tak, že sme si sadli do stredu parku a mali sme v skutku úchvatný výhľad na bozkávajúci sa párik... Mimochodom to dievča malo strojček a nechutne špúlilo pery ako keď ja poviem "Dej mi hubičku".. :) Medzičasom sme sa ešte zo tri krát presunuli a čumákovali ako blbé, že či nestretneme niekoho známeho... No stretli sme.. Miňa Hrbeka, ktorý nás nevidel, Fika s frajdou čo nás tiež nevidel, Mišku Bazalovú, ktorá pri nás chvíľku posedela, Čipiho, ktorého som sa JA nemohla zbaviť potom už celý večer, Žrebca, ktorý bol jako bomba... a tak no... So Zdenkou sme skonštatovali, že ľudia sa za nás nepriznávajú... :D Potom sme si ku nám zavolali úplne cudzích ľudí a vtedy to už začalo byť zaujímavé... Ja nejdem vypisovať detaily nech nikomu nerobím hambu... :) To bola prvá etapa... :D (Fotka níž: Ja a Matúško)


Etapa Druhá: Nová partia sa nám akosi rozpadla, každý si našiel niekoho pre seba... no fuj... :D a ja & Zdenííí sme sa skalopevne rozhodli, že ideme za cudzími ľuďmi a ideme od nich žebrať cigy.... to bol velice dobrý nápad lebo sme sa my dve potvory priplichtili do inej partie... :D a všetkým sme ponúkali naše vínčisko za 99 centov a náhodou bolo výborné.. :D
Išli sme nejakú Zuzku a nejakého Martina odkopnúť na vlak a ja som sa podozvedala veci, ktoré som ani veľmi nechcela vedieť... :D (Zdeni len tak pre informáciu Martin mi skoro plakal na pleci lebo je panic.. :D)...
A vtedy to prišlo... :D Mareček a Jašterička... :D Vtedy sme obidve úplne vytriezveli a boli mierne viac mimo s našich úlovkov... :D (Inak keď som si dnes Marečka našla na FB tak som sa začala ujebávať ako krava... po tme vyzeral lepšie... :D)

Najväčšia hrúza prišla v autobuse. Ešte nikdy som nevidela autobus tak plný ale o to by ani tak nešlo ale čo čert nechcel, tak za mnou stál Čipy... to mi celkom dosť začínalo vadiť a liezť na nervy, ale čo je ešte horšie, za ním stál Jeblý Lulák... och mááária... to boli pohľady... :D predomnou stála Ždenááá a za ňou moja suseda, ktorá si o mne pomyslí... :D uff... :D Čipy mi dal kľúčenku Slipknot a Ždenééé dal korbáč... :D V buse padali neskutočné hlášky... a niako si ich nepamätám a Ždena mi ich ešte neposlala... :D Hentá hnusa stihla od Jašteričky vyžebrať prsteň s jašteričkou... :D ale nevadí.. bolo úplne perfektne... asi naozaj začnem veriť tomu, že akcie DVA sú najlepšie... :)

nedeľa 9. mája 2010

Ja neviem aký mám dať nadpis...

Tak ja neviem. Dnes asi len tak stručne. Celý tento týždeň bol úplne pohodový.

PONDELOK: Neučila som sa, lebo mňa a Žrebca stiahla Doňa Heľena, že potrebuje natočiť video. Na škole bol taký menšejší futbalový turnaj. Žrebec natáčal a ja som moderovala. Nechcem to nikdy vidieť.

UTOROK: To som sa už učila, ale len tak aby sa nepovedalo a dostala som 100% z matiky. (Juchúúúú bolo na čase!!!)

STREDA: Zasa som sa neučila, lebo zasa si nás zavolala riaditeľka a zasa sme natáčali a moderovali. Nikdy to nechcem vidieť.

ŠTVRTOK: Zasa som sa neučila, ale to už pre zmenu celá trieda. Boli sme v Martine na SuperTriede a bezkonkurenčne sme postúpili. Doslova bezkonkurenčne.

PIATOK: Ja, Martin, Kubovník, a Ždena sme boli venku. Počasie nám samozrejme robilo len šarapatu ale nakoniec sa umúdrilo. Lietali sme po BY a zožrali pizzu. Nakoniec sme zakotvili u nás v altánku a môj oco nám normálne že ponúkol víno. Táto zdrvujúca udalosť mi nedá spávať.

SOBOTA: Ráno som bola hore pomaly už o šiestej a makala som jako šrób len aby som mohla ísť ven. Akcia chleba ve vajci sa presunula na budúci piatek. Podvečer volá Kubovník, či idem ven. No šak a čo by som nešla.. V poslednej dobe môžem jakosi aj ven chodiť. Tak prišiel pre mňa a ja som sa bola ešte oca opýtať, že dokedy môžem byť venku. Zbadal Kuba, tak mi povedal, že môžem byť do štvrť na 10 a to je u mňa akosi prekliato veľa. :D Tak sme sa pobrali smer kanál a voláme Adi, ktorá samozrejme nikam nemohla... :/ Tak sme išli na kaplnku, kde sme s Kubovníkom zachraňovali prírodu... :D Najsôr sme sledovali dutý klát a prázdny zapaľovač ako hrajú Zuzin smrad a potom sme si všimli, že jazierko, v ktorom plávajú je zapchaté. Tak sme dlho predlho zápasili s deskou, ktorá pránila vode odtekať, ale nakoniec sme súboj vyhrali. :D Zatopili sme celé pole a zapaľovať sa vyparil. :D Potom sme sa ešte snažili odpratať asi dvesto tonové kamene z riečky, lebo bránili vode aby pekne odtekala, ale to nám nevyšlo, len sme ohli (teda ja) železnú tyč. :D Vtedy už volal Martin, že kde sme a tak sme mu išli oproti. Ja s Kubom sle išli do Domu, kde nemali žiadne cigy a ja som teda išla do Novej Večere, kde nám samozrejme nepredala krava Aziatka. Tak sme čakali na Martina a skoro nás ohlo keď sme zistili, že nepredala ani jemu. Potom sme zabili minimálne 20 minút tým, že sme vyratúvali koľko treba na pizzu a škrábali sme aj posledné centovníky. No hrúza..To nám volala už aj Ždena a povedali sme jej nech ide do parku pred večierku. Potom sme jej volali nech ide na nástupko a potom sme jej volali ešte raz nech ide zasa do parku pred večierku. Objednali sme si pizzu a konečne sme sa vyteperili z parku pred večierkou. Pizzár nám povedal, že pizza bude tak za 30-45 minút. Tak sme išli do parku pred gympel a na pizzu sme čakali hodinu a pól. Medzi tým sme pičovali jako choré vrany a Kubo už musel ísť domov. Zdena nás tiež opustila a tak som ja a Maťo išli rozniesť letáky. Po úspešnom roznose sme išli ku nim domov a opekali smalninu... A to by nebolo ono keby nezačalo pršať.... no ale inak bolo krásne.. :D

NEDEĽA (AKOŽE DNES): Ešte zatiaľ nič, ale dúfam, že Kubovník príde do Bytče, lebo dnes sa nechystám ku babke... :)

sobota 1. mája 2010

Dobrý deň pani Rybanská, tu je pán Rybanský... :)

ako to tak sledujem tak posledný príspevok na mojom blogovníku je z dňa pána 23. februára... tak to by teraz asi chcelo nejaký mega článok.. No reku teda začnime tak nostalgicky. Od toho februára sa mi v mojom nudnom živote udialo veľa zmien.

UDALOSŤ PRVÁ: Rozchod s pánom Lulákom.
Táto udalosť značne poznačila len jedného z nás a ďakujem všetkých božstvám, že som to nebola ja. Ale no šak uznajte, že nemá sa prečo na mňa durdiť, aj tak ma len ignoroval a pochybujem, že ma mal čo i len trošku rád.. ;). Od nášho rozchodu som ho videla DVA krát a to som mala ešte toľko šťastia, že on mňa videl len raz... pohľady sa nám stretli ani nie na sekundu ale ja som cítila jak ma bodá a zabíja pohľadom... No odporný nezabudnuteľný zážitok.. Odvtedy sa mi vysnivuje ako ma pán Lulák zabíja (ale aspoň sa mi nesníva, že Kubo hrá za Brodno s číslom 9.. :D). Ale spokojná konštatujem, že bez neho mi je lepšie ako mi bolo s ním. Karina ďakujem všetkým bohom za to ,že ťa osvietili a ty si ho nechala.. :)

UDALOSŤ DRUHÁ: Zdrvujúce priznanie.
Pomaly ale isto sa začínala blížiť klasifikačná porada a ja som do školy chodila čoraz menej a menej. Ospravedlnenky som si samozrejme písala sama, šak čo budem zaťažovať rodičov tým aby mi písali ospravdlnenky. No tak som bola ohľaduplná a falšovala som ich cenné podpisy. :D Triedna odo mňa moje omluvenky bez problémov preberala. Až raz...
" No holúbkovia. Na rodičovskom budem vašim rodičom ukazovať tie ospravedlnenky, čo vám údajne oni písali, nech vedia akých naničhodníkov majú doma."
No tak a tu už si smiech z tváre akosi opadol. Všetci vieme, čo by so mnou rodičia doma spraveli keby sa o tých omluvenkách dozvedeli.. uff... Asi dva týždne som sa kvôli tomu trápila a nakoniec som prišla k drvivému záveru. MUSÍM ÍSŤ ZA TRIEDNOU!!!
"Dobrý deň pani profesorka. Máte chvíľku čas? Potrebovala by som sa s vami porozprávať." (psí pohľad)
"No poď holubica." (zavliekla ma do miestnosti kde chodia profáci na kompy) "No čo sa deje?"
"Nooo... pani profesorka. Viete.... mmm... Ja a moja mama nemáme práve najlepší vzťah a ona mi vôbec neverí že mi býva zle a že ma bolievajú kĺby a tak... Ocino chodí teraz často na služobné cesty do zahraničia... Koľko krát aj týždeň nie je doma... No a keď mi je moc zle alebo čo, tak mama mi nedovolí ísť ku doktorke.... (toto sa už triedna škerila jak pripečená, no ale šak kto by sa na takomto preslove nesmial)... No a viete... Tak ja tedy vždy zostanem doma bez toho aby to mama vedela a potom si ospravedlnenku napíšem sama. No a ja by som vás chcela poprosiť, keby ste mojej mame tie ospravedlnenky na rodičku neukázali."
"Sme dohodnuté." ( a za touto vetou hodila neskutočné újeby a ja som nevedela či sa mám smiať alebo plakať)
"Čo?? To ako fakt?"
"No samozrejme.. :)"
A bolo po debate. Zo srdca mi spadli celé Súľovské skaly... To bol skvelý pocit...

UDALOSŤ TRETIA: Karin, ty si fajčila. My to vieme, priznaj sa nám.
Jedno večerné posedenie u pána Kuzmíka s pivom a cigaretkami... Nostalgia jak má byť. V ten deň sa neudialo nič také zaujímavé až do chvíle ako som prišla domov. Našich som pekne pozdravila, lebo som mala dobrú náladu a zjavne mal dobrú náladu aj môj ocinko a len tak zo srandy, že "Karin dýchni na mňa"... No a bolo po nálade... Samozrejme, že som cigu zahasila asi dva minúty predtým ako som prišla domov. Nasledoval dlhý výsluch a ja som samozrejme všetko zatĺkala. Nechápem, ale aj toto sa mi prepieklo...

UDALOSŤ ŠTVRTÁ: Trištvrte-ročná klasifikačná porada pod vedením Doni Heleny.
Všetci sme vedeli čo sa bude diať.. Na porade sa nahlasovali upomienky a samozrejme to by som nebola ja keby mi domov žiadna neprišla... Našich som tak trošku pripravila, že možno mi nejaká príde no a oni prišli rovno v počte DVA!! Mala som poriadne lepky ale to som ani len netušila ako dobre z toho vykľučkujem. Naši sa tvárili ako by mi domov prišla riaditeľská pochvala spolu so šekom na 1,000,000€. Bez problémov ma pustili von a tom som prišla domov tak povediac ožaratá... :D.. Nikto si nič nevšimol a ja som bola od radosti celá bez seba. :D

UDALOSŤ PIATA: Vydarená sobota v teréne.
Neskutočne super partia, ale aj tak nie v kompletnej zostave, ale deň to teda bol utešený. Skrátim to. Kúpili sme fľaše, vyšľapali sme na hrad, vypili sme fľaše, zišli sme z hradu, išli sme na nanuk/pivo a išli sme domov. :D:D Ale naozaj to bol vydarený deň a som neskutočne rada že sme išli... ;)

No a na záver UDALOSŤ 23/28: Prvomájová zábava vo Veľkom Rovnom.
Človek by ani len neúfal, že by ho rodičia pustili po tom všetkom, čo za posledné obdobie vyviedol. No jednoducho neviem ako ale podarilo sa mi ukecať ocina nech ma tam už preboha pustí. On sa veľkodušne ponúkol, že pre nás príde o pól dvanástej. No tak nič moc ale aj tak niečo.. :D A tak hor sa do VR. V skupine TRE sme sa túlali po VR Ja, Kubátor, a Ždena. Boli sme na jakomsi ihrisku na Nivách či jako to Kubovník povedal, potom sme išli za Lenou (bola ináč krásna a aj mama je to povedala) aby nám dala niečo na pitie. Tam sme si zapálili a že ideme smer Kongo. Tam sme strašne dlho sedeli... :D Potom sme sedeli pod gaštanmi, boli na zmrzku a úpenlivo hľadali Kokota. Niekedy medzi tým bola celá denina na "námestí" a pozorovala jako dvaja statní chlapi stavajú máj. Jaksi sa im to podarilo až na druhý raz. Prvý raz máj nesiahal do nebies ale visel na telefónnom dróte... :D A ešte kdesi medzi všetkými týmito udalosťami sme vyvolávali Rybanským:

POKUS PRVÝ:Zdenka telefonuje mame.
"Mamííí?? Mohla by som ísť do VR na zábavu??"
"NIE!!!"
"Mamííí ale šak pre nás príde Karinin oco. Prosíím."
"NIE!! DOhodli sme sa o deviatej!!!"
"Ale mamííí..."
"Tútútútútútúúúúúú......."

POKUS DRUHÝ: Telefonujem pani Rybanskej ja a predstavím sa ako moja mama... :D
"Dobrý deň pani Rybanská. Tu Václavíková."
"No dobrý deň. Prosím?"
"Chcela by som sa vás spýtať, či by ste Zdenku nepustili na zábavu. Bude sa tam stavať máj a potom bude tá zábava pre mladých. Ja s manželom ideme teraz do VR za mojou sestrou tak by sme dievčatá zobrali tam aj nas5."
"Jóój no nehnevajte sa, ale nie nepustíme ju. Viete my máme s tým VR zlé skúsenosti."
"Naozaj ju nepustíte?? Dáme na ne pozor."
"Nie nie nehnevajte sa."
"No tak ďakujem pekne. Dopočutia."

POKUS TRETÍ: Po dvojhodinovom presviedčaní Zdenka volá mame ešte raz.
No neviem ako prebiehal tento rozhovor, lebo Zdenka nás vyhnala ale jednoducho moji rodičia na nás budú dávať pozor a môj ocino ju zavezie domov ( to s tým odvozom bola náhodou pravda). Asi použila nejaké kvalitné argumenty, lebo Zdenka nakoniec vo VR zostala... :)

Okolo 1/2 deviatej sme vpálili do kulturáku a medzi dverami sme dostali menší záchvat smiechu. Bolo tam dokopy možno 10 ľudí... No nevadí. Mali sme rezervačku. No a jediné šťastie, že sme ju mali, lebo inak by sme si nemali kde sadnúť.. :D Hrali celkom slušne.. no... O niákej jedenástej na pódium nabehla Slovenská obdoba Evy & Vaška, no tak si to viete predstaviť.. :) Zdena s Martinom si náramne dobre zatancovali. Za mnou prišiel neznámy sympaťák, že či idem tancovať. Najskôr som mu ale podala varovanie, že to neviem a on ma upokojil tým, že to nevie ani on.. :D "Eva & Vašek" dohrali a pustili nám niečo na našu nôtu, ale ako to býva vždy, v tom najlepšom musíš ísť domov.. tak sme sa ešte vybláznili na Malú žužu a išli sme tú d houm.. :) Bolo dobre... :)



utorok 23. februára 2010

Hory, lesy, j*bnime si!!


.. nie nepili sme... :) Ale zato som si urobila s Maťom prekrásny výlet do ďalekých krajov. Zavítali sme do Veľkého Rovného ( aj tak to pre mňa vždy bude Malé Krivé). Všetko bolo akosi narýchlo.

Volala som Kuba do Bytče, ale že nemôže. Že Karina prídi do Rovného. Podľa mňa to myslel len zo srandy ale ja som to zobrala vážne.... Tak sa išlo do Rovného... :)

Nekonečná cesta busom.... Na zastávke nás čakala Lena, Klaudika, Škatuľa a Kubo. Stáli sme jak pripečení na križovatke... :) Potom nás vytrepali kdesi do hory a pozorovali sme divé svine či čo to bolo... Klaudika zistila, že má sestry :) So sviňami sme sa rozlúčili a ja som sa vítala s Leniným psom Lordom, ktorý má väčší bejvák ako my celú chalupu... :)

Potom sme kecali a ja konkrétne som sa ujebávala na Klaudikinej debilite... :)

Pak sme sa s Martinom išli najesť ku Lenke... :) Dobre bolo...

A išli sme už čakať na bus, keď v tom mi zavolal milovaný, že kde som, že sme mali ísť spolu niekam.... Prúser... No tak čo budem zatĺkať.. Prezradila som mu, že som v Rovnom.. Asi sa nahneval... Za dve minúty volal (prezváňal a ja som mu volala s5 ako vždy) zas, že pre nás príde. No fajn... Prišiel pre nás akurát vtedy keď pri nás zastavil aj bus. Ešte k tomu od nás zhabal aj 2€. Po ceste domov bolo v aute trápne ticho... Ešte sme pár minút posedeli/postáli u Maťa, s milovaným som sa rozlúčila a každý si išiel po svojom... Toť vsio...

Ešte si večer idem k ocinkovmu šéfovi pre knižku... Dan Brown: Stratený symbol.. :)

Keby som mohla, darovala by som Ti...

... dozvedela som že mááj Adriška by mi dala šecko... bolo to dojemné a stále mi to nedá spávať... :).... Díír Adriška objavila som pjeknú pesničku... možno ju poznáš a možno sa ti ani nebude páčiť, ale mne sa pri nej tlačia slzy tú máj ájs (inis mooona)...sou ic fór jú :)


... ako je už u mňa známe, tak trapasy sa na mňa lepia statočne...
Idem si s Martinom po ulici a oproti nám Kúúúúbooooo z Fuckáčov. Samozrejme skoro som omdlela a len som sa priblblo usmievala a jediné čo som zo seba vydala bolo "Dobrý deň"!!!.. Trapas storočia.... Martin povedal, že čau a Kúúúúúbooooo nás odzdravil už ani neviem ako. Ako okolo nás prešiel tak s Maťom sme spustili neskutočné újeby, že "dobrý deň"....

... inak pripomína mi to jednu situáciu... ( ja a Aďa ideme zo školy....)
Ja: Dobrý deň...
Starý Hlucháň: Ahoj...
(Kráčali sme ďalej)
Aďa: A ty ho odkiaľ poznáš?
Ja: No šak ty nevieš kto to je?? Veď to je Milanov tatko!!
Aďa: Ja viem kto to je ale sa ťa pýtam, že odkiaľ ho poznáš??
Ja: No šak normálne že dobrý deň.

No to boli potom neskutočné újeby niekoľko mesiacov a aj teraz keď si na to spomenieme, tak chytáme kŕče... :) Strach a hrúza... :D Mám taký pocit, že ten "dobrý deň" ma začne prenasledovať ako Zdenu a Aďu 28 a mňa a Martina 23... :)

Včera sme boli "in da mestská kaviareň" vo veľmi redukovanom počte, ale aj to stačilo na to aby sme sa dozvedeli to, že Kubo je vlastne reinkarnovaný Alf... :) NO COMENT.. :)

Stačí.. vyšej sa mi nechce... :)

štvrtok 18. februára 2010

Dve noci s mŕtvolou v izbe...


...skapal Scrappy (moja rybička)... nech mu je zem ľahká. :) Akosi ma jeho smrť nezobrala. :) Človek sa ráno zobudí a zistí, že spal v izbe s mŕtvolkou. Potom s ňou musí spať ešte jednu noc lebo aj mater aj ségra odmietali nebohého Scrappyho niekam vyhodiť vlastnými rukami. Ja som sa ho samozrejme bála, tak sme čakali na oca. Ten ho zobral, zabalil do dvoch vreckoviek a "dôstojne ho pochoval v odpadkovom koši". Toť Scrappyho pochmúrny život...

Môj život nie je ani z ďaleka tak pochmúrny. Začína sa vyjasňovať a ja som konečne šťastná. Krásne chvíle strávené s ľuďmi, na ktorých mi záleží sú jednoducho k nezaplateniu. :) Bolo by to ale krajšie keby som mohla prehlásiť, že aj ľudia v mojom okolí prekypujú radosťou...

Teraz zahrajme trošku na inú strunu. Škola. Grc, bléé, fuj!! Už len zajtra a máme prázdniny. Konečne. Lebo už som začínala strácať prehľad o tých všetkých päťkách čo som dostala sa posledný týždeň!!!

Mama veľmi vrúcne prejavuje svoju materskú lásky tým, že mi doktorov vybavuje cez prázdniny aby som veľa nevymeškávala... No nie je ona super..??... Nevyjadrujem sa ďalej....

Otecko veľmi vrúcne prejavuje svoju otcovskú lásku tým, že mi kupuje samé nové encyklopédie. Nie, že by som bola nevďačná, ale keby mi tak radšej kúpil kartón cigariet... :)

Zítra pátek.... Uvidíme čo a ako. Nie som schopná myslieť na nikoho a na nič okrem NEHO. Tak ja prchám... :)

nedeľa 7. februára 2010

... ďalšia foto do rubriky "Foto dňa"... Dnes mám na to taký dôvod, že s týmto hovadom chodím už mesiac. Pod slovom hovado si nepredstavujte nič zlé. To je oslovenie čisto z lásky... :) ... ďalej nerozoberám...

Na pondelok sme už mali také krásne plány, že sa nepôjde do školy, ale samozrejme, že keď sa niečo plánuje tak to nevýde. No a tak to nevyšlo... Idem pekne krásne do školičky a idem písať písomečku z chémie. Hnus.

Moja Adriška v uterek nejde do školy. Tak to už je čo za systém. Zasa tam budem sama. Dosť čo skoro celý minulý týždeň sedela preč odo mňa lebo nechcela ochorieť ale aj tak ochorela. Takže hovno z toho akurát, čo sme boli oddelené. :/ Následujúci týždeň bude fakt zaujímavý. V pondelok písomka z chémie a viem hovno. V utorok písomka z dejepisu a viem hovno. V stredu písomka z fyziky a viem hovno. A ešte niekedy medzi tým písomka z matiky a samozrejme viem hovno...

Z toho nemôže vyplývať nič iné, len to , že celý týždeň bude na hovno.

Nemám ani chuť písať sem, neviem načo som začínala, keď to bude aj tak zasa článok s prázdnymi rečami, tak ja teda radšej končím. Len toľko oznam na koniec. Mám divnú náladu.

pondelok 1. februára 2010

Január bol divný..

.. takže pridávam ďalšiu foto do rubriky Foto dňa... Nech sa páči. Neviem prečo som vybrala túto fotku, ale tieto dve osoby vo mne v posledných dňoch vyvolávajú viac emócii ako inokedy predtým. Cítim sa ako stará žena v prechode, ktorej sa menia nálady z minúty na minútu. O našom štvorčeku už nemôže byť ani reč. Teraz sme priamky a nanajvýš trojuholníky. A asi to tak bude lepšie. Začala som depresívne ale tak som si to nepredstavovala. Tak prejdime na veselšiu tému.

... Sobota, 30. január roku pána 2010, PB, Dreváreň..
Po 16tich mesiacoch som bola na nejakom koncerte a nebanujem ani náhodou :). Zóna A a Fucking World. Zóna prepadák. Čo si budeme klamať, išla som tam kvôli FW :). Najkrajšia veta večera bola "JA SA CHCEM ODFOTIŤ S KUUUBOOOOOM", ktorú sme v priebehu troch minút povedali asi 28 krát :) Nakoniec sme sa s KUUUUBOOOOOM aj odfotili. Škoda, že ešte nemám fotky. :)

V drevárni som si urobila celkom veľkú hanbu. :) Po FW som išla ku stolu úplne zničená a prepotená a tak mi Martin dal jeho košeľu, že nech si ju oblečem, že mi nebude až také teplo. On si asi naivne myslel, že si košeľu vezmem na WC a oblečem si ju tam.... No ani náhodou... Karinka sa s tým nesrala.. postavila sa ku stolu, vyzliekla tričko a na niekoľko sekúnd sa ocitla len v podprsenke. Vraj na mňa všetci hľadeli ako na idiota, ale ja som si nič nevšimla... :)

Ďalšia pecka večera bola cesta do PB aj späť.... Ja to radšej nejdem rozoberať, lebo by to nedopadlo dobre, ale poviem len toľko, že som skoro umrela od smradu... :)

Ujo Jandzík je strašne v pohode :) Pred pódiom mi vytvoril pekne veľké miesto a povedal mi "poguj urobil som ti miesto, neboj nikto ťa nezhodí na zem".... :) Potom ma učil ako sa správne metá s hlavou a s rozpustenými vlasmi... :)

... Asi 5x som v ten večer odmietla alkohol ale na šiesty krát som už neodolala. Milan mi dal pol piva a asi sa chcel z neho ešte aj on napiť.. no bohužiaľ už sa nenapil... :)

... Už po ceste domov mi volal Martin, že už je skoro doma aj on (išiel vlakom a z Hrabového potom peši), ale že už jednoducho nevládal, tak si pred Billou "požičal" bicykel a potom ho "odložil" do snehu.. :)

Už nejdem nič písať... toto bohato stačilo, aby som sa dostala do nálady... :)

streda 20. januára 2010

Keď ťa niekto obviní napr., že si zabil... :)

...práve v tejto chvíli som sa rozhodla, že na mojom blogovníku sa objaví sekcia "foto dňa" :).... Tak prvé foto dňa si môžete pozrieť tu.. :) Už na prvej hodine (bajoolodží) mi bolo jasné, že dnešok bude fajn... (Kocúr drží zub, Žrebec lebku, Zdena mozog, Luba oko, ktoré nevidno a ja polo lebku) Dnešným dňom prichádza obdobie leháro kemping, lebo známky už mám konečne uzavreté a už sa zasa pekne dlho nebudem musieť učiť... :) Už som si začínala myslieť, že som chytila nejakú chorobu, lebo som sa uplynulý týždeň učila.. :) Ako dnes Aďa povedala, nedali mi pokoja do poslednej hodiny..... ani mne, ani jej.. :) Prehlásenie, že prestávam fajčiť sa akosi neuchytilo.. vydržalo mi to cca štyri hodiny. Nabudúce mi to vydrží možno dva dni. Mamke som dnes povedala, že aké budem mať známky a dočkala som sa veľmi divnej odpovede "FUJ". Človek potom nevie čo si o tom má myslieť... hádam nebudem väzňom u nás doma...

BTW teším sa na piatok aj keď nebudeme v klasickej zostave. Nevadí. Zosmoglíme 7€ a kupujeme Nicolausku. Mňam mňam mňam... ešte do minulého týždňa som vodku nenávidela.. nevadí. Inak smutná správa: stratila som pičík na fajčenie.. teda pravdepodobne som ho zabudla v jednom nemenovanom podniku.... Čo ak je to znamenie??.. :D

Dúfam, že Ňarjaš si zasa niečo vymyslí a v piatok nebude tanečná. :D Nech sa na to buď vysere alebo nech chodí na tie tréningy tak jako sa má a jako to bolo dohodnuté.

Ďalšia divná správa: Ideme na exkurziu do KIE. Ešte stále som nepochopila načo idú gympláci do KIE ale fajn. Ulejeme sa hneď prvý deň po prázdninách. Nechápem. Keby tam idú nejakí tukani z učňovky alebo zo strojariny tak je to normálne?? Ale čo tam ideme robiť my?? Počítať autá či kieho boha?

Smutná správa: Prišla mi faktúra za mobil. Akosi si nedokážem ustrážiť paušál, tak už je viac ako isté, že idem do O2 (čítaj ou tú dva) na kredit. Grc fuj blé. Šak ja nevyžijem!!! Kapitola uzavretá.

...Odstavec, ktorý bude ešte viac odveci ako tie ostatné: Karin... no si predstav ako by vyzeralo naše decko!! Veď to by bol hluchý, slepý, vyšinutý retardovaný debil, alkoholik, feťák... (komunikácia Ja a Aďa)


A na koniec inzerát: Kúpim kýbel zdravého úsudku sa 2€. ZN: Súrne!!


pondelok 18. januára 2010

Dobre bolo, dobre nie je, ale hádam bude...

...tento príspevok nikomu veľa nepovie a pravdepodobne sa to ani nikto nedozvie odomňa... slúži len na moju potrebu vyventilovať sa a urobiť si trošku poriadok v hlave...

... už pár dní okolo seba sledujem len samé depky a hádky a keďže človek sem tam cíti potrebu niekoho kopírovať, tak už mám depku aj ja.. aj keď nie preto, že by som kopírovať chcela, nie preto, žeby som chcela byť ľudská a mať depku len preto, že ju majú aj ľudia, na ktorých mi záleží... no jednoducho mám ju aj ja lebo tá kurva si povedala, že si sadne aj na mňa... Bravisimo, ide jej to!!

Človek by povedal, že konečne prišlo to najkrajšie a najšťastnejšie obdobie môjho života, ale nič nie je tak ako sa na prvý pohľad zdá. Určitá osoba mi prináša viac starostí ako radostí a potešení... (fajn, teraz asi všetkým doplo o kom básnim!!).. nechcem aby to vyzeralo tak, že niečo banujem, ale predstavovala som si to inak, úplne inak... želám si aby ste túto tému nerozoberali so mnou ale ani bezo mňa...

... ja sa trápim kvôli "chujovine" a mala by som sa radšej trápiť kvôli známkam... ale bohužiaľ, akosi sú mi moc ukradnuté.. slabé slovo...

... nemám peniaze, nemám za čo fajčiť, nechcem byť úplne na mizine...som zvedavá za čo idem piť v piatok... a IDEM PIŤ!!! (lebo môj problém je samizdá v robote)...

... už len akosi čakám kedy príde nejaké rozptýlenie (ovr tutul toto mu treba), lebo toto nie som ja... že smútim?? že plačem?? že už nevládzem??.... no bohužiaľ..priatelia činte sa a urobte ma zasa šťastnou... sľubujem, odvďačím sa trojnásobne!!!

streda 13. januára 2010

Ja som tak premýšľala.....

..... (áno, je to nezvyčajné), že už by sa patrilo sem aj niečo napísať.... Najskôr jedno veľké ďakujem Kravičke, ktorý mi urobil krásny "dizajn" blogovníka... :)... Kravička trafil si sa je to viac ako čačané.. :)

A teraz už tak všeobecnejšie posielam ešte jedno obrovské ďakujem, všetkým, ktorí ma trpia a ako tak chápu.. :).... Tento príspevok bude veľmi divný, lebo práve sa nachádzam v citovom rozpoložení alá Amen cma.. !!

Pár dní sme sa všetci okrem interesovanej dievčiny mohli tešiť z toho ako sa nám popreplietali vzťahy, ktoré boli už aj tak dosť pomotané.. :) Celá veda trvala asi tri dni a je po pletení... :).... Bolo by mi to aj jedno, keby nebolo jedného imbecila, ktorý nemenovanej dievčine "znepríjemňuje" život. Pravdepodobne ju raz zaškrtím za to, že si to všetko od neho nechá.

Už dva týždne všetkým hrabe... No a čo... tak za pár dní je vysvedčenie.... No bože... tak už sa pekne dlho nedostanem von.. :)..... Ale zasa je tu nemenovaná dievčina, ktorá ma v tom pravdepodobne nenechá.. :)... Síce nie dobrovoľne.... ale aj tak sa mi to ráta.. :)

Ďalšia vec.. TANEČNÁ!! Ty kks.... po mesiaci a pol? Mám taký pocit, že eufória z prvého tréningu už akosi opadla nie len zo mňa ale asi z trištvrtiny tanečných párov.. :) Berte to všetci pozitívne.... už len 11 lekcii :).... Aby som to uviedla na pravú mieru. Tanečná ma baví, len sa mi akosi nechce ísť zrovna tento piatok..:)...

Čudné zistenie: Vavrová je vtipná.. :)... tento odstavec ďalej nekomentujem.. :)

Dostávam sa do nálady, kedy moje myšlienky na stupnici prekročili hranicu "veselosť" a šplhajú sa k nápisu "zomrem od smiechu".. :) Aďa tento pocit chápe asi úplne najlepšie, keď sedí za compom a usmieva sa naň ako imbecil a potom zrazu vybuchne od smiechu a oflusá skoro celý monitor, ktorý sa mimochodom dosť na hovno leští.. :) Najvtipnejšie na tom je, že nikde na okolí nie je nič vtipné... Človek jednoducho len pocítil potrebu zrehotať sa ako kôň.. :)



Myslím si, že každý z vás mal len tak zo sekundy na sekundu nejakú odveci potrebu.... ja som ju mala práve teraz... mala som neskutočné nutkanie dať sem jednu z našich odveci fotiek... :)... Dobre.. bolo to odveci.. dnes som odveci.. tak ako aj iné dni.. tento príspevok je odveci.... No a čo... tak som ODVECI!!!

štvrtok 7. januára 2010

Dobre bolo, dobre je.. :)

No tak včera to bolo viac ako zaujímavé.. :) Išla som ku Adi aby som je zaštopkala rukavicu a vyfénovala topánky. Kým som fénovala ja tak bolo všetko oka, len potom hovorím Adi nech fénuje ona a ja že idem štopkať. Neviem ako to fénovala, ale fén sa vypol a keď sme sa naň pozreli zpredu, tak bol roztopený :)..


Najksôr telefonát že Kubo dá vyvraždiť celú SADku lebo bus išiel skôr a zdrhol mu. Tak hneď telefonát Janovi, že či by s nami nešiel pre Kuba. (Jano súhlasil a ja s Aďou som vydávala neurčitý zvuk a pohyb niečo ako " ijúúijúú".Po ceste do Rovného sa pred nami celý čas vlielki samí kreténi, ktorí nám bránili v normálnej jazde. Inak to nebolo ani po ceste do Bytče. Ako sme sa už blížili k Janovým bytovkám tak pred nami išlo nejaké auto "rýchlosťou" 20 km/h. Vtedy padla Janova trefná poznámka: "To že je tu dvadsiatka neznamená, že tou dvadsiatkou musí ísť".. :) Potom krátke posedenie v mestskej kaviarni a utekali sme za Zdenou na nástupko... Na naše prekvapenie sa zjavil aj Kocúrisko. Chvíľu sme pokecali a potom už Kubo išiel domov busom Aďu a mňa Jano zaviezol a toť vše o včerajšom dni.. :)

Dnes ráno som sa zobudila s odporným pocitom, krotý sa stupňoval a vyvrcholil dvoma fontánkami a teplotou 38.2.. Takže o dobrom začiatku dňa nemôžem hovoriť. Mamka navarila jakéhosi bylinného čaju a je trochu lepšie...


Odzdobovanie stromka bola záležitosť cca štyroch minút, lebo bol už statočne ožratý, za čo ďakujem Tamine a tatkovi.. gule som zhádzala bolo dobre... po túto pasáž by to bolo v pohode, ale kým som toho bastarda (stromek) rozložila a narvala do krabice tak som myslela, že ma asi milión krát porazí, 42x zomriem, 27x niekoho zabijem a nekonečne veľa krát ten sprostý stromek švacnem do krbu.. po 50 minútovom boji som toho idiota porazila 8:9 pre mňa... nenávidím vianočné stromky!!!

Teraz je deň v štádiu chystania sa na triple oslavu (Kubo narodky, Paťa tiež a ja meniny). Pokračujem keď sa vrátim. Ak sa vrátim :).

Už som doma spokojná nadovšetko (už je ruka v rukáve :D) No poviem Vám bolo najsamlepšie na svete. Klasika mestská a posedenie v aute s "príjemnou modernou" hudbou. :) čo sa dialo medzitým akosi neviem lebo som sa flákala kade tade.. :)...

Jedno viem, som strašne rada, že tí naši dvaja blázonkovia sa už pravdepodobne bavia.. :) Ja nejdem už nič písať lebo by to bolo nadlho.. Jednoducho bolo fain a takýchto dní si želám viac.. . )

utorok 5. januára 2010

Tak toto je už vrchol!!

Lev (23. 7. až 23. 8.)

Tento čas prináša poučenia. Dostanete sa do situácie, kedy sa nebudete vedieť rozhodnúť. Pomôže vám staršia osoba, ktorej na vás skutočne záleží. Nebráňte sa dobre mieneným radám. Venujte zvýšenú pozornosť zdraviu, sústreďte počas šoférovania a opatrne pri fyzickej práci.

City: Budete zamestnaná rozhodovaním. A nebudete to mať ľahké, pretože nech akokoľvek zvažujete, jasne sa rozhodnúť neviete. Týka sa to najmä vašich partnerských vzťahov. Čaká vás drina, ale vec, ktorá sa rodí, stojí za vynaloženú námahu, i keď vás to bolí.

No dobre.... náhodou som sa dostala ku horoskopu, ktorý moje premýšľanie dostal na bod varu... Do paže tak áno či nie?? Nevadí... Toľko na rozčúlenie, ale poďme sa rozčúliť ešte viac:

Na Kubovu oslavu nejdem, lebo nemôžem nikam ísť celý týždeň. Tu sto percentne platí staré známe, že keď sa niečo dlhodobo plánuje, tak z toho nič nie je. Dôvod?? Naši majú druhú smenu a Tamina by sa doma asi posrala keby bola chvíľu sama. Takže môžem ísť v stredu a potom až o týždeň v piatok. Juchúú. A prečo až o týždeň v piatok?? No lebo sa už budúci týždeň ide do školy a a to ma naši ani náhodou nepustia von . Tak nálada fakt pokazená. Môžem sa aj o zem hodiť (už som to skúšala) a nepomôže mi to.

Ďalšia vec čo ma štve je to, že keď sme už konečne začínali byť partia tak to začalo škrípať. (Podpáľ ho tou sviečkou.. :D). Nevadí. Ja vás mám všetkých rada tak či tak. Už aby bolo leto. Vtedy sú ľudia celkovo akosi šťastnejší, endorfíny sú fajn vec. Verím, že v krátkej dobe bude všetko tak ako pred pár dňami (Dobrý deň. Tu spoločnosť Dobytok s.r.o. Slovensko... :D)

No nebolo nám krásne?? :)


Keď spomínam na toto leto tak sa neubránim smiechu. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. :) A ja vám veľmi pekne ĎAKUJEM!

Inak medzitým, čo píšem tento článok som akosi ukecala sestru aby išla vo štvrtok spať do Hrabového ku tete takže teoreticky už môžem ísť aj na Kubovu oslavu. Deň sa začína vyjasňovať.. :)