Hory, lesy, j*bnime si!!

.. nie nepili sme... :) Ale zato som si urobila s Maťom prekrásny výlet do ďalekých krajov. Zavítali sme do Veľkého Rovného ( aj tak to pre mňa vždy bude Malé Krivé). Všetko bolo akosi narýchlo.

Volala som Kuba do Bytče, ale že nemôže. Že Karina prídi do Rovného. Podľa mňa to myslel len zo srandy ale ja som to zobrala vážne.... Tak sa išlo do Rovného... :)

Nekonečná cesta busom.... Na zastávke nás čakala Lena, Klaudika, Škatuľa a Kubo. Stáli sme jak pripečení na križovatke... :) Potom nás vytrepali kdesi do hory a pozorovali sme divé svine či čo to bolo... Klaudika zistila, že má sestry :) So sviňami sme sa rozlúčili a ja som sa vítala s Leniným psom Lordom, ktorý má väčší bejvák ako my celú chalupu... :)

Potom sme kecali a ja konkrétne som sa ujebávala na Klaudikinej debilite... :)

Pak sme sa s Martinom išli najesť ku Lenke... :) Dobre bolo...

A išli sme už čakať na bus, keď v tom mi zavolal milovaný, že kde som, že sme mali ísť spolu niekam.... Prúser... No tak čo budem zatĺkať.. Prezradila som mu, že som v Rovnom.. Asi sa nahneval... Za dve minúty volal (prezváňal a ja som mu volala s5 ako vždy) zas, že pre nás príde. No fajn... Prišiel pre nás akurát vtedy keď pri nás zastavil aj bus. Ešte k tomu od nás zhabal aj 2€. Po ceste domov bolo v aute trápne ticho... Ešte sme pár minút posedeli/postáli u Maťa, s milovaným som sa rozlúčila a každý si išiel po svojom... Toť vsio...

Ešte si večer idem k ocinkovmu šéfovi pre knižku... Dan Brown: Stratený symbol.. :)

Keby som mohla, darovala by som Ti...

... dozvedela som že mááj Adriška by mi dala šecko... bolo to dojemné a stále mi to nedá spávať... :).... Díír Adriška objavila som pjeknú pesničku... možno ju poznáš a možno sa ti ani nebude páčiť, ale mne sa pri nej tlačia slzy tú máj ájs (inis mooona)...sou ic fór jú :)

... ako je už u mňa známe, tak trapasy sa na mňa lepia statočne...

Idem si s Martinom po ulici a oproti nám Kúúúúbooooo z Fuckáčov. Samozrejme skoro som omdlela a len som sa priblblo usmievala a jediné čo som zo seba vydala bolo "Dobrý deň"!!!.. Trapas storočia.... Martin povedal, že čau a Kúúúúúbooooo nás odzdravil už ani neviem ako. Ako okolo nás prešiel tak s Maťom sme spustili neskutočné újeby, že "dobrý deň"....

... inak pripomína mi to jednu situáciu... ( ja a Aďa ideme zo školy....)

Ja: Dobrý deň...

Starý Hlucháň: Ahoj...

(Kráčali sme ďalej)

Aďa: A ty ho odkiaľ poznáš?

Ja: No šak ty nevieš kto to je?? Veď to je Milanov tatko!!

Aďa: Ja viem kto to je ale sa ťa pýtam, že odkiaľ ho poznáš??

Ja: No šak normálne že dobrý deň.

No to boli potom neskutočné újeby niekoľko mesiacov a aj teraz keď si na to spomenieme, tak chytáme kŕče... :) Strach a hrúza... :D Mám taký pocit, že ten "dobrý deň" ma začne prenasledovať ako Zdenu a Aďu 28 a mňa a Martina 23... :)

Včera sme boli "in da mestská kaviareň" vo veľmi redukovanom počte, ale aj to stačilo na to aby sme sa dozvedeli to, že Kubo je vlastne reinkarnovaný Alf... :) NO COMENT.. :)

Stačí.. vyšej sa mi nechce... :)

Dve noci s mŕtvolou v izbe...

...skapal Scrappy (moja rybička)... nech mu je zem ľahká. :) Akosi ma jeho smrť nezobrala. :) Človek sa ráno zobudí a zistí, že spal v izbe s mŕtvolkou. Potom s ňou musí spať ešte jednu noc lebo aj mater aj ségra odmietali nebohého Scrappyho niekam vyhodiť vlastnými rukami. Ja som sa ho samozrejme bála, tak sme čakali na oca. Ten ho zobral, zabalil do dvoch vreckoviek a "dôstojne ho pochoval v odpadkovom koši". Toť Scrappyho pochmúrny život...

Môj život nie je ani z ďaleka tak pochmúrny. Začína sa vyjasňovať a ja som konečne šťastná. Krásne chvíle strávené s ľuďmi, na ktorých mi záleží sú jednoducho k nezaplateniu. :) Bolo by to ale krajšie keby som mohla prehlásiť, že aj ľudia v mojom okolí prekypujú radosťou...

Teraz zahrajme trošku na inú strunu. Škola. Grc, bléé, fuj!! Už len zajtra a máme prázdniny. Konečne. Lebo už som začínala strácať prehľad o tých všetkých päťkách čo som dostala sa posledný týždeň!!!

Mama veľmi vrúcne prejavuje svoju materskú lásky tým, že mi doktorov vybavuje cez prázdniny aby som veľa nevymeškávala... No nie je ona super..??... Nevyjadrujem sa ďalej....

Otecko veľmi vrúcne prejavuje svoju otcovskú lásku tým, že mi kupuje samé nové encyklopédie. Nie, že by som bola nevďačná, ale keby mi tak radšej kúpil kartón cigariet... :)

Zítra pátek.... Uvidíme čo a ako. Nie som schopná myslieť na nikoho a na nič okrem NEHO. Tak ja prchám... :)

... ďalšia foto do rubriky "Foto dňa"... Dnes mám na to taký dôvod, že s týmto hovadom chodím už mesiac. Pod slovom hovado si nepredstavujte nič zlé. To je oslovenie čisto z lásky... :) ... ďalej nerozoberám...

Na pondelok sme už mali také krásne plány, že sa nepôjde do školy, ale samozrejme, že keď sa niečo plánuje tak to nevýde. No a tak to nevyšlo... Idem pekne krásne do školičky a idem písať písomečku z chémie. Hnus.

Moja Adriška v uterek nejde do školy. Tak to už je čo za systém. Zasa tam budem sama. Dosť čo skoro celý minulý týždeň sedela preč odo mňa lebo nechcela ochorieť ale aj tak ochorela. Takže hovno z toho akurát, čo sme boli oddelené. :/ Následujúci týždeň bude fakt zaujímavý. V pondelok písomka z chémie a viem hovno. V utorok písomka z dejepisu a viem hovno. V stredu písomka z fyziky a viem hovno. A ešte niekedy medzi tým písomka z matiky a samozrejme viem hovno...

Z toho nemôže vyplývať nič iné, len to , že celý týždeň bude na hovno.

Nemám ani chuť písať sem, neviem načo som začínala, keď to bude aj tak zasa článok s prázdnymi rečami, tak ja teda radšej končím. Len toľko oznam na koniec. Mám divnú náladu.

Január bol divný..

.. takže pridávam ďalšiu foto do rubriky Foto dňa... Nech sa páči. Neviem prečo som vybrala túto fotku, ale tieto dve osoby vo mne v posledných dňoch vyvolávajú viac emócii ako inokedy predtým. Cítim sa ako stará žena v prechode, ktorej sa menia nálady z minúty na minútu. O našom štvorčeku už nemôže byť ani reč. Teraz sme priamky a nanajvýš trojuholníky. A asi to tak bude lepšie. Začala som depresívne ale tak som si to nepredstavovala. Tak prejdime na veselšiu tému.

... Sobota, 30. január roku pána 2010, PB, Dreváreň..

Po 16tich mesiacoch som bola na nejakom koncerte a nebanujem ani náhodou :). Zóna A a Fucking World. Zóna prepadák. Čo si budeme klamať, išla som tam kvôli FW :). Najkrajšia veta večera bola "JA SA CHCEM ODFOTIŤ S KUUUBOOOOOM", ktorú sme v priebehu troch minút povedali asi 28 krát :) Nakoniec sme sa s KUUUUBOOOOOM aj odfotili. Škoda, že ešte nemám fotky. :)

V drevárni som si urobila celkom veľkú hanbu. :) Po FW som išla ku stolu úplne zničená a prepotená a tak mi Martin dal jeho košeľu, že nech si ju oblečem, že mi nebude až také teplo. On si asi naivne myslel, že si košeľu vezmem na WC a oblečem si ju tam.... No ani náhodou... Karinka sa s tým nesrala.. postavila sa ku stolu, vyzliekla tričko a na niekoľko sekúnd sa ocitla len v podprsenke. Vraj na mňa všetci hľadeli ako na idiota, ale ja som si nič nevšimla... :)

Ďalšia pecka večera bola cesta do PB aj späť.... Ja to radšej nejdem rozoberať, lebo by to nedopadlo dobre, ale poviem len toľko, že som skoro umrela od smradu... :)

Ujo Jandzík je strašne v pohode :) Pred pódiom mi vytvoril pekne veľké miesto a povedal mi "poguj urobil som ti miesto, neboj nikto ťa nezhodí na zem".... :) Potom ma učil ako sa správne metá s hlavou a s rozpustenými vlasmi... :)

... Asi 5x som v ten večer odmietla alkohol ale na šiesty krát som už neodolala. Milan mi dal pol piva a asi sa chcel z neho ešte aj on napiť.. no bohužiaľ už sa nenapil... :)

... Už po ceste domov mi volal Martin, že už je skoro doma aj on (išiel vlakom a z Hrabového potom peši), ale že už jednoducho nevládal, tak si pred Billou "požičal" bicykel a potom ho "odložil" do snehu.. :)

Už nejdem nič písať... toto bohato stačilo, aby som sa dostala do nálady... :)