... a my ostatní sme sa pobrali k Natálke. Natálka chcela ostrihať. Tak Maťko Natálku strihal. Natálka jak správna gazdiná, ponúkla nás vínkom. Keď ponúkajú tak ber... Tak som teda brala všetkými desiatimi. Vínko chutilo, nálada super. Maťo už svoje dielo na Natálií dokončil. tak reku ja mám končeku do*ebané jak sa patrí, ostrihaj aj mňa. Teda nie ostrihaj, ale podstrihni. S malou dušičkou som sa posadila na stoličku a v ruke som stále stískala pohár s vínom. Dve minúty, päť minút.... Všetko nasvedčovalo tomu, že to bude fain výsledok. Osem minút... Natália pozametala tie vlasy zo zeme, ktoré mi už Maťo ostrihal. To nemala robiť. Keď som uvidelakoľko vlasov mi chýba a jakú dĺžku mi strihá, tak mi Aďa musela dať svoj pohár s vínom aby som sa ako tak ukľudnila. Víno nepomohlo. Bohužiaľ chcela soms a aj zos toličky postaviť,ale predsa je to najlepší kamarát, tak hádam by mi zámerne tie vlasy nedotentoval...
Asi po dvadsiatich piatich minútach bolo po zákroku. Pozrela som sa do zrkadla a skoro som umrela, vlasy síce boli zdravé a nenašla som si ani jeden rozštiepený konček, ale boli a aj sú akési krátke. Mária Jozefína..... Chvíľu som Martina nenávidela, ale nakoniec som mu to predsa len odpustila. Inú možnosť som nemala, vlasy sa prilepiť asi nedajú... :)
Od Natálie sme sa aj s ňou pobrali ku Arabele. Túto etapu večera nejdem rozoberať. Poviem len toľko, že už si vážim to, v akých podmienkach žijem.
Príchod domov nebol zrovna najmilší. Skrátim to:
Dýchni na mňa!
Dýchla som..
Ty si pila alebo fajčila... Choď dýchnuť aj na oca, čo ti povie ten.
Dýchla som na oca.
Cítim cigarety a nejaké víno.
(Do paže ako môže byť tak dobrý?? ) :) no ale vtedy mi do smiechu nebolo....
Potom samozrejme prednáška, ale všetko by malo byť v pohode. Zatĺkala som až do konca. Snáď mi veria... Pochybujem...