sobota 29. mája 2010

OldCity-ovské selbrejšns :)

... já ti ani nevím Karle jak mám začať... :D jednoducho nech si spomenem na hociaký okamih zo včerajška tak sa smejem ako priblbá... :D tak ale pekne od začiatku... :)

Na akciu sme sa vybrali len v počte DVA, lebo ostatní mali buď svoj program alebo ich tatíčkovia nepustili (týmto zdravím Jožka B.)... Cesta busom do ZA bola nekonečná a z autobusu sme vyliezli varené-pečené.. :) Automaticky sme sa vybrali do parku.... Hodnú chvíľu sme si hľadali miesto a nakoniec sme to poriešili tak, že sme si sadli do stredu parku a mali sme v skutku úchvatný výhľad na bozkávajúci sa párik... Mimochodom to dievča malo strojček a nechutne špúlilo pery ako keď ja poviem "Dej mi hubičku".. :) Medzičasom sme sa ešte zo tri krát presunuli a čumákovali ako blbé, že či nestretneme niekoho známeho... No stretli sme.. Miňa Hrbeka, ktorý nás nevidel, Fika s frajdou čo nás tiež nevidel, Mišku Bazalovú, ktorá pri nás chvíľku posedela, Čipiho, ktorého som sa JA nemohla zbaviť potom už celý večer, Žrebca, ktorý bol jako bomba... a tak no... So Zdenkou sme skonštatovali, že ľudia sa za nás nepriznávajú... :D Potom sme si ku nám zavolali úplne cudzích ľudí a vtedy to už začalo byť zaujímavé... Ja nejdem vypisovať detaily nech nikomu nerobím hambu... :) To bola prvá etapa... :D (Fotka níž: Ja a Matúško)


Etapa Druhá: Nová partia sa nám akosi rozpadla, každý si našiel niekoho pre seba... no fuj... :D a ja & Zdenííí sme sa skalopevne rozhodli, že ideme za cudzími ľuďmi a ideme od nich žebrať cigy.... to bol velice dobrý nápad lebo sme sa my dve potvory priplichtili do inej partie... :D a všetkým sme ponúkali naše vínčisko za 99 centov a náhodou bolo výborné.. :D
Išli sme nejakú Zuzku a nejakého Martina odkopnúť na vlak a ja som sa podozvedala veci, ktoré som ani veľmi nechcela vedieť... :D (Zdeni len tak pre informáciu Martin mi skoro plakal na pleci lebo je panic.. :D)...
A vtedy to prišlo... :D Mareček a Jašterička... :D Vtedy sme obidve úplne vytriezveli a boli mierne viac mimo s našich úlovkov... :D (Inak keď som si dnes Marečka našla na FB tak som sa začala ujebávať ako krava... po tme vyzeral lepšie... :D)

Najväčšia hrúza prišla v autobuse. Ešte nikdy som nevidela autobus tak plný ale o to by ani tak nešlo ale čo čert nechcel, tak za mnou stál Čipy... to mi celkom dosť začínalo vadiť a liezť na nervy, ale čo je ešte horšie, za ním stál Jeblý Lulák... och mááária... to boli pohľady... :D predomnou stála Ždenááá a za ňou moja suseda, ktorá si o mne pomyslí... :D uff... :D Čipy mi dal kľúčenku Slipknot a Ždenééé dal korbáč... :D V buse padali neskutočné hlášky... a niako si ich nepamätám a Ždena mi ich ešte neposlala... :D Hentá hnusa stihla od Jašteričky vyžebrať prsteň s jašteričkou... :D ale nevadí.. bolo úplne perfektne... asi naozaj začnem veriť tomu, že akcie DVA sú najlepšie... :)

nedeľa 9. mája 2010

Ja neviem aký mám dať nadpis...

Tak ja neviem. Dnes asi len tak stručne. Celý tento týždeň bol úplne pohodový.

PONDELOK: Neučila som sa, lebo mňa a Žrebca stiahla Doňa Heľena, že potrebuje natočiť video. Na škole bol taký menšejší futbalový turnaj. Žrebec natáčal a ja som moderovala. Nechcem to nikdy vidieť.

UTOROK: To som sa už učila, ale len tak aby sa nepovedalo a dostala som 100% z matiky. (Juchúúúú bolo na čase!!!)

STREDA: Zasa som sa neučila, lebo zasa si nás zavolala riaditeľka a zasa sme natáčali a moderovali. Nikdy to nechcem vidieť.

ŠTVRTOK: Zasa som sa neučila, ale to už pre zmenu celá trieda. Boli sme v Martine na SuperTriede a bezkonkurenčne sme postúpili. Doslova bezkonkurenčne.

PIATOK: Ja, Martin, Kubovník, a Ždena sme boli venku. Počasie nám samozrejme robilo len šarapatu ale nakoniec sa umúdrilo. Lietali sme po BY a zožrali pizzu. Nakoniec sme zakotvili u nás v altánku a môj oco nám normálne že ponúkol víno. Táto zdrvujúca udalosť mi nedá spávať.

SOBOTA: Ráno som bola hore pomaly už o šiestej a makala som jako šrób len aby som mohla ísť ven. Akcia chleba ve vajci sa presunula na budúci piatek. Podvečer volá Kubovník, či idem ven. No šak a čo by som nešla.. V poslednej dobe môžem jakosi aj ven chodiť. Tak prišiel pre mňa a ja som sa bola ešte oca opýtať, že dokedy môžem byť venku. Zbadal Kuba, tak mi povedal, že môžem byť do štvrť na 10 a to je u mňa akosi prekliato veľa. :D Tak sme sa pobrali smer kanál a voláme Adi, ktorá samozrejme nikam nemohla... :/ Tak sme išli na kaplnku, kde sme s Kubovníkom zachraňovali prírodu... :D Najsôr sme sledovali dutý klát a prázdny zapaľovač ako hrajú Zuzin smrad a potom sme si všimli, že jazierko, v ktorom plávajú je zapchaté. Tak sme dlho predlho zápasili s deskou, ktorá pránila vode odtekať, ale nakoniec sme súboj vyhrali. :D Zatopili sme celé pole a zapaľovať sa vyparil. :D Potom sme sa ešte snažili odpratať asi dvesto tonové kamene z riečky, lebo bránili vode aby pekne odtekala, ale to nám nevyšlo, len sme ohli (teda ja) železnú tyč. :D Vtedy už volal Martin, že kde sme a tak sme mu išli oproti. Ja s Kubom sle išli do Domu, kde nemali žiadne cigy a ja som teda išla do Novej Večere, kde nám samozrejme nepredala krava Aziatka. Tak sme čakali na Martina a skoro nás ohlo keď sme zistili, že nepredala ani jemu. Potom sme zabili minimálne 20 minút tým, že sme vyratúvali koľko treba na pizzu a škrábali sme aj posledné centovníky. No hrúza..To nám volala už aj Ždena a povedali sme jej nech ide do parku pred večierku. Potom sme jej volali nech ide na nástupko a potom sme jej volali ešte raz nech ide zasa do parku pred večierku. Objednali sme si pizzu a konečne sme sa vyteperili z parku pred večierkou. Pizzár nám povedal, že pizza bude tak za 30-45 minút. Tak sme išli do parku pred gympel a na pizzu sme čakali hodinu a pól. Medzi tým sme pičovali jako choré vrany a Kubo už musel ísť domov. Zdena nás tiež opustila a tak som ja a Maťo išli rozniesť letáky. Po úspešnom roznose sme išli ku nim domov a opekali smalninu... A to by nebolo ono keby nezačalo pršať.... no ale inak bolo krásne.. :D

NEDEĽA (AKOŽE DNES): Ešte zatiaľ nič, ale dúfam, že Kubovník príde do Bytče, lebo dnes sa nechystám ku babke... :)

sobota 1. mája 2010

Dobrý deň pani Rybanská, tu je pán Rybanský... :)

ako to tak sledujem tak posledný príspevok na mojom blogovníku je z dňa pána 23. februára... tak to by teraz asi chcelo nejaký mega článok.. No reku teda začnime tak nostalgicky. Od toho februára sa mi v mojom nudnom živote udialo veľa zmien.

UDALOSŤ PRVÁ: Rozchod s pánom Lulákom.
Táto udalosť značne poznačila len jedného z nás a ďakujem všetkých božstvám, že som to nebola ja. Ale no šak uznajte, že nemá sa prečo na mňa durdiť, aj tak ma len ignoroval a pochybujem, že ma mal čo i len trošku rád.. ;). Od nášho rozchodu som ho videla DVA krát a to som mala ešte toľko šťastia, že on mňa videl len raz... pohľady sa nám stretli ani nie na sekundu ale ja som cítila jak ma bodá a zabíja pohľadom... No odporný nezabudnuteľný zážitok.. Odvtedy sa mi vysnivuje ako ma pán Lulák zabíja (ale aspoň sa mi nesníva, že Kubo hrá za Brodno s číslom 9.. :D). Ale spokojná konštatujem, že bez neho mi je lepšie ako mi bolo s ním. Karina ďakujem všetkým bohom za to ,že ťa osvietili a ty si ho nechala.. :)

UDALOSŤ DRUHÁ: Zdrvujúce priznanie.
Pomaly ale isto sa začínala blížiť klasifikačná porada a ja som do školy chodila čoraz menej a menej. Ospravedlnenky som si samozrejme písala sama, šak čo budem zaťažovať rodičov tým aby mi písali ospravdlnenky. No tak som bola ohľaduplná a falšovala som ich cenné podpisy. :D Triedna odo mňa moje omluvenky bez problémov preberala. Až raz...
" No holúbkovia. Na rodičovskom budem vašim rodičom ukazovať tie ospravedlnenky, čo vám údajne oni písali, nech vedia akých naničhodníkov majú doma."
No tak a tu už si smiech z tváre akosi opadol. Všetci vieme, čo by so mnou rodičia doma spraveli keby sa o tých omluvenkách dozvedeli.. uff... Asi dva týždne som sa kvôli tomu trápila a nakoniec som prišla k drvivému záveru. MUSÍM ÍSŤ ZA TRIEDNOU!!!
"Dobrý deň pani profesorka. Máte chvíľku čas? Potrebovala by som sa s vami porozprávať." (psí pohľad)
"No poď holubica." (zavliekla ma do miestnosti kde chodia profáci na kompy) "No čo sa deje?"
"Nooo... pani profesorka. Viete.... mmm... Ja a moja mama nemáme práve najlepší vzťah a ona mi vôbec neverí že mi býva zle a že ma bolievajú kĺby a tak... Ocino chodí teraz často na služobné cesty do zahraničia... Koľko krát aj týždeň nie je doma... No a keď mi je moc zle alebo čo, tak mama mi nedovolí ísť ku doktorke.... (toto sa už triedna škerila jak pripečená, no ale šak kto by sa na takomto preslove nesmial)... No a viete... Tak ja tedy vždy zostanem doma bez toho aby to mama vedela a potom si ospravedlnenku napíšem sama. No a ja by som vás chcela poprosiť, keby ste mojej mame tie ospravedlnenky na rodičku neukázali."
"Sme dohodnuté." ( a za touto vetou hodila neskutočné újeby a ja som nevedela či sa mám smiať alebo plakať)
"Čo?? To ako fakt?"
"No samozrejme.. :)"
A bolo po debate. Zo srdca mi spadli celé Súľovské skaly... To bol skvelý pocit...

UDALOSŤ TRETIA: Karin, ty si fajčila. My to vieme, priznaj sa nám.
Jedno večerné posedenie u pána Kuzmíka s pivom a cigaretkami... Nostalgia jak má byť. V ten deň sa neudialo nič také zaujímavé až do chvíle ako som prišla domov. Našich som pekne pozdravila, lebo som mala dobrú náladu a zjavne mal dobrú náladu aj môj ocinko a len tak zo srandy, že "Karin dýchni na mňa"... No a bolo po nálade... Samozrejme, že som cigu zahasila asi dva minúty predtým ako som prišla domov. Nasledoval dlhý výsluch a ja som samozrejme všetko zatĺkala. Nechápem, ale aj toto sa mi prepieklo...

UDALOSŤ ŠTVRTÁ: Trištvrte-ročná klasifikačná porada pod vedením Doni Heleny.
Všetci sme vedeli čo sa bude diať.. Na porade sa nahlasovali upomienky a samozrejme to by som nebola ja keby mi domov žiadna neprišla... Našich som tak trošku pripravila, že možno mi nejaká príde no a oni prišli rovno v počte DVA!! Mala som poriadne lepky ale to som ani len netušila ako dobre z toho vykľučkujem. Naši sa tvárili ako by mi domov prišla riaditeľská pochvala spolu so šekom na 1,000,000€. Bez problémov ma pustili von a tom som prišla domov tak povediac ožaratá... :D.. Nikto si nič nevšimol a ja som bola od radosti celá bez seba. :D

UDALOSŤ PIATA: Vydarená sobota v teréne.
Neskutočne super partia, ale aj tak nie v kompletnej zostave, ale deň to teda bol utešený. Skrátim to. Kúpili sme fľaše, vyšľapali sme na hrad, vypili sme fľaše, zišli sme z hradu, išli sme na nanuk/pivo a išli sme domov. :D:D Ale naozaj to bol vydarený deň a som neskutočne rada že sme išli... ;)

No a na záver UDALOSŤ 23/28: Prvomájová zábava vo Veľkom Rovnom.
Človek by ani len neúfal, že by ho rodičia pustili po tom všetkom, čo za posledné obdobie vyviedol. No jednoducho neviem ako ale podarilo sa mi ukecať ocina nech ma tam už preboha pustí. On sa veľkodušne ponúkol, že pre nás príde o pól dvanástej. No tak nič moc ale aj tak niečo.. :D A tak hor sa do VR. V skupine TRE sme sa túlali po VR Ja, Kubátor, a Ždena. Boli sme na jakomsi ihrisku na Nivách či jako to Kubovník povedal, potom sme išli za Lenou (bola ináč krásna a aj mama je to povedala) aby nám dala niečo na pitie. Tam sme si zapálili a že ideme smer Kongo. Tam sme strašne dlho sedeli... :D Potom sme sedeli pod gaštanmi, boli na zmrzku a úpenlivo hľadali Kokota. Niekedy medzi tým bola celá denina na "námestí" a pozorovala jako dvaja statní chlapi stavajú máj. Jaksi sa im to podarilo až na druhý raz. Prvý raz máj nesiahal do nebies ale visel na telefónnom dróte... :D A ešte kdesi medzi všetkými týmito udalosťami sme vyvolávali Rybanským:

POKUS PRVÝ:Zdenka telefonuje mame.
"Mamííí?? Mohla by som ísť do VR na zábavu??"
"NIE!!!"
"Mamííí ale šak pre nás príde Karinin oco. Prosíím."
"NIE!! DOhodli sme sa o deviatej!!!"
"Ale mamííí..."
"Tútútútútútúúúúúú......."

POKUS DRUHÝ: Telefonujem pani Rybanskej ja a predstavím sa ako moja mama... :D
"Dobrý deň pani Rybanská. Tu Václavíková."
"No dobrý deň. Prosím?"
"Chcela by som sa vás spýtať, či by ste Zdenku nepustili na zábavu. Bude sa tam stavať máj a potom bude tá zábava pre mladých. Ja s manželom ideme teraz do VR za mojou sestrou tak by sme dievčatá zobrali tam aj nas5."
"Jóój no nehnevajte sa, ale nie nepustíme ju. Viete my máme s tým VR zlé skúsenosti."
"Naozaj ju nepustíte?? Dáme na ne pozor."
"Nie nie nehnevajte sa."
"No tak ďakujem pekne. Dopočutia."

POKUS TRETÍ: Po dvojhodinovom presviedčaní Zdenka volá mame ešte raz.
No neviem ako prebiehal tento rozhovor, lebo Zdenka nás vyhnala ale jednoducho moji rodičia na nás budú dávať pozor a môj ocino ju zavezie domov ( to s tým odvozom bola náhodou pravda). Asi použila nejaké kvalitné argumenty, lebo Zdenka nakoniec vo VR zostala... :)

Okolo 1/2 deviatej sme vpálili do kulturáku a medzi dverami sme dostali menší záchvat smiechu. Bolo tam dokopy možno 10 ľudí... No nevadí. Mali sme rezervačku. No a jediné šťastie, že sme ju mali, lebo inak by sme si nemali kde sadnúť.. :D Hrali celkom slušne.. no... O niákej jedenástej na pódium nabehla Slovenská obdoba Evy & Vaška, no tak si to viete predstaviť.. :) Zdena s Martinom si náramne dobre zatancovali. Za mnou prišiel neznámy sympaťák, že či idem tancovať. Najskôr som mu ale podala varovanie, že to neviem a on ma upokojil tým, že to nevie ani on.. :D "Eva & Vašek" dohrali a pustili nám niečo na našu nôtu, ale ako to býva vždy, v tom najlepšom musíš ísť domov.. tak sme sa ešte vybláznili na Malú žužu a išli sme tú d houm.. :) Bolo dobre... :)