Dobrý deň pani Rybanská, tu je pán Rybanský... :)

ako to tak sledujem tak posledný príspevok na mojom blogovníku je z dňa pána 23. februára... tak to by teraz asi chcelo nejaký mega článok.. No reku teda začnime tak nostalgicky. Od toho februára sa mi v mojom nudnom živote udialo veľa zmien.

UDALOSŤ PRVÁ: Rozchod s pánom Lulákom.

Táto udalosť značne poznačila len jedného z nás a ďakujem všetkých božstvám, že som to nebola ja. Ale no šak uznajte, že nemá sa prečo na mňa durdiť, aj tak ma len ignoroval a pochybujem, že ma mal čo i len trošku rád.. ;). Od nášho rozchodu som ho videla DVA krát a to som mala ešte toľko šťastia, že on mňa videl len raz... pohľady sa nám stretli ani nie na sekundu ale ja som cítila jak ma bodá a zabíja pohľadom... No odporný nezabudnuteľný zážitok.. Odvtedy sa mi vysnivuje ako ma pán Lulák zabíja (ale aspoň sa mi nesníva, že Kubo hrá za Brodno s číslom 9.. :D). Ale spokojná konštatujem, že bez neho mi je lepšie ako mi bolo s ním. Karina ďakujem všetkým bohom za to ,že ťa osvietili a ty si ho nechala.. :)

UDALOSŤ DRUHÁ: Zdrvujúce priznanie.

Pomaly ale isto sa začínala blížiť klasifikačná porada a ja som do školy chodila čoraz menej a menej. Ospravedlnenky som si samozrejme písala sama, šak čo budem zaťažovať rodičov tým aby mi písali ospravdlnenky. No tak som bola ohľaduplná a falšovala som ich cenné podpisy. :D Triedna odo mňa moje omluvenky bez problémov preberala. Až raz...

" No holúbkovia. Na rodičovskom budem vašim rodičom ukazovať tie ospravedlnenky, čo vám údajne oni písali, nech vedia akých naničhodníkov majú doma."

No tak a tu už si smiech z tváre akosi opadol. Všetci vieme, čo by so mnou rodičia doma spraveli keby sa o tých omluvenkách dozvedeli.. uff... Asi dva týždne som sa kvôli tomu trápila a nakoniec som prišla k drvivému záveru. MUSÍM ÍSŤ ZA TRIEDNOU!!!

"Dobrý deň pani profesorka. Máte chvíľku čas? Potrebovala by som sa s vami porozprávať." (psí pohľad)

"No poď holubica." (zavliekla ma do miestnosti kde chodia profáci na kompy) "No čo sa deje?"

"Nooo... pani profesorka. Viete.... mmm... Ja a moja mama nemáme práve najlepší vzťah a ona mi vôbec neverí že mi býva zle a že ma bolievajú kĺby a tak... Ocino chodí teraz často na služobné cesty do zahraničia... Koľko krát aj týždeň nie je doma... No a keď mi je moc zle alebo čo, tak mama mi nedovolí ísť ku doktorke.... (toto sa už triedna škerila jak pripečená, no ale šak kto by sa na takomto preslove nesmial)... No a viete... Tak ja tedy vždy zostanem doma bez toho aby to mama vedela a potom si ospravedlnenku napíšem sama. No a ja by som vás chcela poprosiť, keby ste mojej mame tie ospravedlnenky na rodičku neukázali."

"Sme dohodnuté." ( a za touto vetou hodila neskutočné újeby a ja som nevedela či sa mám smiať alebo plakať)

"Čo?? To ako fakt?"

"No samozrejme.. :)"

A bolo po debate. Zo srdca mi spadli celé Súľovské skaly... To bol skvelý pocit...

UDALOSŤ TRETIA: Karin, ty si fajčila. My to vieme, priznaj sa nám.

Jedno večerné posedenie u pána Kuzmíka s pivom a cigaretkami... Nostalgia jak má byť. V ten deň sa neudialo nič také zaujímavé až do chvíle ako som prišla domov. Našich som pekne pozdravila, lebo som mala dobrú náladu a zjavne mal dobrú náladu aj môj ocinko a len tak zo srandy, že "Karin dýchni na mňa"... No a bolo po nálade... Samozrejme, že som cigu zahasila asi dva minúty predtým ako som prišla domov. Nasledoval dlhý výsluch a ja som samozrejme všetko zatĺkala. Nechápem, ale aj toto sa mi prepieklo...

UDALOSŤ ŠTVRTÁ: Trištvrte-ročná klasifikačná porada pod vedením Doni Heleny.

Všetci sme vedeli čo sa bude diať.. Na porade sa nahlasovali upomienky a samozrejme to by som nebola ja keby mi domov žiadna neprišla... Našich som tak trošku pripravila, že možno mi nejaká príde no a oni prišli rovno v počte DVA!! Mala som poriadne lepky ale to som ani len netušila ako dobre z toho vykľučkujem. Naši sa tvárili ako by mi domov prišla riaditeľská pochvala spolu so šekom na 1,000,000€. Bez problémov ma pustili von a tom som prišla domov tak povediac ožaratá... :D.. Nikto si nič nevšimol a ja som bola od radosti celá bez seba. :D

UDALOSŤ PIATA: Vydarená sobota v teréne.

Neskutočne super partia, ale aj tak nie v kompletnej zostave, ale deň to teda bol utešený. Skrátim to. Kúpili sme fľaše, vyšľapali sme na hrad, vypili sme fľaše, zišli sme z hradu, išli sme na nanuk/pivo a išli sme domov. :D:D Ale naozaj to bol vydarený deň a som neskutočne rada že sme išli... ;)

No a na záver UDALOSŤ 23/28: Prvomájová zábava vo Veľkom Rovnom.

Človek by ani len neúfal, že by ho rodičia pustili po tom všetkom, čo za posledné obdobie vyviedol. No jednoducho neviem ako ale podarilo sa mi ukecať ocina nech ma tam už preboha pustí. On sa veľkodušne ponúkol, že pre nás príde o pól dvanástej. No tak nič moc ale aj tak niečo.. :D A tak hor sa do VR. V skupine TRE sme sa túlali po VR Ja, Kubátor, a Ždena. Boli sme na jakomsi ihrisku na Nivách či jako to Kubovník povedal, potom sme išli za Lenou (bola ináč krásna a aj mama je to povedala) aby nám dala niečo na pitie. Tam sme si zapálili a že ideme smer Kongo. Tam sme strašne dlho sedeli... :D Potom sme sedeli pod gaštanmi, boli na zmrzku a úpenlivo hľadali Kokota. Niekedy medzi tým bola celá denina na "námestí" a pozorovala jako dvaja statní chlapi stavajú máj. Jaksi sa im to podarilo až na druhý raz. Prvý raz máj nesiahal do nebies ale visel na telefónnom dróte... :D A ešte kdesi medzi všetkými týmito udalosťami sme vyvolávali Rybanským:

POKUS PRVÝ:Zdenka telefonuje mame.

"Mamííí?? Mohla by som ísť do VR na zábavu??"

"NIE!!!"

"Mamííí ale šak pre nás príde Karinin oco. Prosíím."

"NIE!! DOhodli sme sa o deviatej!!!"

"Ale mamííí..."

"Tútútútútútúúúúúú......."

POKUS DRUHÝ: Telefonujem pani Rybanskej ja a predstavím sa ako moja mama... :D

"Dobrý deň pani Rybanská. Tu Václavíková."

"No dobrý deň. Prosím?"

"Chcela by som sa vás spýtať, či by ste Zdenku nepustili na zábavu. Bude sa tam stavať máj a potom bude tá zábava pre mladých. Ja s manželom ideme teraz do VR za mojou sestrou tak by sme dievčatá zobrali tam aj nas5."

"Jóój no nehnevajte sa, ale nie nepustíme ju. Viete my máme s tým VR zlé skúsenosti."

"Naozaj ju nepustíte?? Dáme na ne pozor."

"Nie nie nehnevajte sa."

"No tak ďakujem pekne. Dopočutia."

POKUS TRETÍ: Po dvojhodinovom presviedčaní Zdenka volá mame ešte raz.

No neviem ako prebiehal tento rozhovor, lebo Zdenka nás vyhnala ale jednoducho moji rodičia na nás budú dávať pozor a môj ocino ju zavezie domov ( to s tým odvozom bola náhodou pravda). Asi použila nejaké kvalitné argumenty, lebo Zdenka nakoniec vo VR zostala... :)

Okolo 1/2 deviatej sme vpálili do kulturáku a medzi dverami sme dostali menší záchvat smiechu. Bolo tam dokopy možno 10 ľudí... No nevadí. Mali sme rezervačku. No a jediné šťastie, že sme ju mali, lebo inak by sme si nemali kde sadnúť.. :D Hrali celkom slušne.. no... O niákej jedenástej na pódium nabehla Slovenská obdoba Evy & Vaška, no tak si to viete predstaviť.. :) Zdena s Martinom si náramne dobre zatancovali. Za mnou prišiel neznámy sympaťák, že či idem tancovať. Najskôr som mu ale podala varovanie, že to neviem a on ma upokojil tým, že to nevie ani on.. :D "Eva & Vašek" dohrali a pustili nám niečo na našu nôtu, ale ako to býva vždy, v tom najlepšom musíš ísť domov.. tak sme sa ešte vybláznili na Malú žužu a išli sme tú d houm.. :) Bolo dobre... :)