pondelok 28. decembra 2009

Čajík, pivo, vínko, vlásky, pičung......

Dnes ideme von. Dobre. Ale nepijeme. Dobre... A šak sa v podstate ani nepilo. Sedeli sme v Doxe a tí slušnejší popíjali čajíček. Tí menej slušní pivo, z ktorého som si sem tak chľupla aj ja. Cigaretka k čajíku. Krása, dobre bolo. Dve pätiny partie sme išli odkupnúť na bus...

... a my ostatní sme sa pobrali k Natálke. Natálka chcela ostrihať. Tak Maťko Natálku strihal. Natálka jak správna gazdiná, ponúkla nás vínkom. Keď ponúkajú tak ber... Tak som teda brala všetkými desiatimi. Vínko chutilo, nálada super. Maťo už svoje dielo na Natálií dokončil. tak reku ja mám končeku do*ebané jak sa patrí, ostrihaj aj mňa. Teda nie ostrihaj, ale podstrihni. S malou dušičkou som sa posadila na stoličku a v ruke som stále stískala pohár s vínom. Dve minúty, päť minút.... Všetko nasvedčovalo tomu, že to bude fain výsledok. Osem minút... Natália pozametala tie vlasy zo zeme, ktoré mi už Maťo ostrihal. To nemala robiť. Keď som uvidelakoľko vlasov mi chýba a jakú dĺžku mi strihá, tak mi Aďa musela dať svoj pohár s vínom aby som sa ako tak ukľudnila. Víno nepomohlo. Bohužiaľ chcela soms a aj zos toličky postaviť,ale predsa je to najlepší kamarát, tak hádam by mi zámerne tie vlasy nedotentoval...

Asi po dvadsiatich piatich minútach bolo po zákroku. Pozrela som sa do zrkadla a skoro som umrela, vlasy síce boli zdravé a nenašla som si ani jeden rozštiepený konček, ale boli a aj sú akési krátke. Mária Jozefína..... Chvíľu som Martina nenávidela, ale nakoniec som mu to predsa len odpustila. Inú možnosť som nemala, vlasy sa prilepiť asi nedajú... :)

Od Natálie sme sa aj s ňou pobrali ku Arabele. Túto etapu večera nejdem rozoberať. Poviem len toľko, že už si vážim to, v akých podmienkach žijem.

Príchod domov nebol zrovna najmilší. Skrátim to:
Dýchni na mňa!
Dýchla som..
Ty si pila alebo fajčila... Choď dýchnuť aj na oca, čo ti povie ten.
Dýchla som na oca.
Cítim cigarety a nejaké víno.
(Do paže ako môže byť tak dobrý?? ) :) no ale vtedy mi do smiechu nebolo....

Potom samozrejme prednáška, ale všetko by malo byť v pohode. Zatĺkala som až do konca. Snáď mi veria... Pochybujem...

sobota 26. decembra 2009

A šak buďme optimisti :)

Pamätáte si tú pesničku?? Haraši mi z teba Joko ani nevieš Joko ako.. =DD Práve som si na ňu spomenula a prišla som na to, že momentálne vystihuje moje pocity úplne najlepšie.. =D Samozrejme namiesto mena Joko tam figuruje meno pre mňa zaujímavejšie..

Nechcem si dávať novoročné predsavzatia, lebo ich nikdy nedodržím, ale skúsim si dať jedno predsavzatie už teraz... snáď mi to vide: Ja už budem veselá.. vlastne ja som veselá stále.. ale len na vonok... neskutočne sa trápim už nejakú dobu a nedokáže mi pomôcť nič iné ako smiech.. idem hádzať veľkú pretvárku a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku.. vlastne tak som sa tvárila aj doteraz, len s tým rozdielom, že som sa raz za čas niekomu "vyplakala na pleci"... Na mladú tváričku patrí čerstvý úsmev... To že človek ľúbi a ten druhý o tom nevie, alebo nechce vedieť, predsa ešte nie je dôvod na stres a paniku..

Celkom ma inšpirujú knižky ktorými som bola obdarovaná. K encyklopédiám som sa ešte nedostala, ale Zrnká múdrosti a Murphyho zákony sú fakt fain.. :) Je veľmi príjemné zistiť, že nie len ty si poriadne psycho, ale musel byť niekto taký ešte aj pred tebou, keď dokázal napísať niečo takéto... :D

Prázdniny... Nemali sme byť každý deň vonku??. Mali.... Sme?? Nie sme.... Prečo? Lebo si to nevieme zariadiť. Na túto tému sa viac nevyjadrujem a nechcela som týmto nikomu nioč vyčítať... :)

Na mňa asi doľahla tá odporná naleštená vianočná nálada. Mám taký pocit, že v rukách nesiem kýble emócií a kade chodím, tade mi z toho kýbla čosi kdesi vyšplechne. Škoda, že zatiaľ ešte nevyšplechlo na "úrodnú pôdu". Ja si asi kúpim takú hadicu aj s tou "sprchou" na konci a budem dúfať, že nastriekam tam kam chcem.. Prečítala som si tento odstavec a je tak strašne dvojzmyselný.. bože... si zasa niekto príde na svoje... ale šecko bolo myslené tak, jak je to napísané.. =D

A inak.... ale radšej nič.. som ticho.. odchádzam.. :)

streda 23. decembra 2009

Do roka a do dn/ňa (skoro)

ehm.. najskôr sa vyjadrím k tomu nadpisu a až potom rozpoviem ako k tomu prišlo.. =D
Do roka a do dň/na je taká symbolika... Prešiel presne skoro rok od toho osudného dňa čo som naposledy grcala.. to bolo prosím pekne na Silvestra keď sa rok 2008 s rokom 2009 míňal... a teraz sa mi to podarilo zrealizovať skoro presne o rok neskôr.. =D
No... a teraz ako to všetko bolo....
Utorok... bol to deň, keby začali naše vianočné prázdniny, tak sa to aj išlo patrične osláviť. V škole pohoda (irónia je moja sestra)... len dve hodiny s triednou.. potom asi dvojhodinové posedenie v parku pred našu školou, kde sme čakali, pokiaľ nám drbnutý picár dovezie picu..... po dvoch hodinách sme sa dočkali.. prišiel.. huráááá... ako najväčšie socky sme si išli picu zjesť do školy... šak čo budeme mrznúť vonku nie???..... pica zjedená... to bolo zatiaľ to jediné čo som do seba vopchala, až kým sa nekúpila malina, ktorá sa zo začiatku zdala byť taká chutná a ku koncu bola takáááá odporná, že to svet nevidel.. a aby toho nebolo málo tak mi z nej bolo tak fajííínsky zle že až som musela hodiť dve fontánky priamo pred lavičky kde sme mali v pláne sedieť.. =DD ehm.. trapas jako hovado... ja jediná som grcala a Kubátor jediný bol ožratý.. ale akosi pomenej ako v iné dni.. =D
Medzitým sme si zapálili mňamky cigaru od kubátora a všetky cigy sme fajčili ako ku*vy cez feši nádstavec od Kravičky a tričečko som si ozdobila odznačikom od Zdeničky.
Keďže sme správne socky tak sme už nemali dosť peňazí na ďalšiu picu, ale hladní sme boli jako kone.. tak dobráčisko Piri nám dal peniaze a baby išli sockáriť a kúpili 12 rožkov, salámu a syr... tak sme sa konečne najedli a bolo dobre....
Dokonca tej utorok bol aj osožný.. prišli sme na novú nadávku: PIČA PREKRÍŽENÁ.. =D.... pochopia len zúčastnení...
Ale takto v celku keď to zhrniem tak to bol pekný úvod vianočných prázdnin :) .

pondelok 21. decembra 2009

Tešme sa z maličkostí :)

.. dnes na to bol celkom dobrý dôvod, až na to, že si zo mňa dosť veľa ľudí robilo srandu.. no čo už....
dôvod na radosť číslo1: Zajtra sa v neučíme, čiže nepíšeme z matiky a nemusím mať referát na dejak... =D
dôvod na radosť číslo 2: Kúpila som si nové čižmy a nové topánky na tanečnú.. =D pjekné.. dôvod na radosť číslo 3: Dni do konca roka sa nám krátia a to znamená, že o pár dní mám meniny+jedna mega oslava, na ktorú sa tešííím úplne najviac... =D
dôvod na radosť číslo 4: Mamka už má konečne napečené pagáče, takže už nemusím stále umývať plechy a odbiehať od PC.. =D
dôvod na radosť číslo 5: MÁM KAMARÁTOV!! a po dnešku som si tým istá aj keď som s nimi strávila minimum času, ale akosi to cítim....

Zároveň tu nie sú len dôvody na radosť ale aj dôvody nie že na smútok, ale dôvody prečo grcať!!! Tieto dôvody z pochopiteľných príčin nejdem rozoberať.. =D Ale uznávam, že dnes prevládala taká čudná eufória.. Človek v takéto zvláštne chvíle a okamihy uvažuje, či to bude v novom roku inak a možno aj preto ho tak netrpezlivo očakáva. Tento Silvester bude naozaj "milý" v kruhu rodiny. Už to vidím. Nikto sa nemôže dohodnúť, čo pozeráme v telke tak to skončí tak ako vždy. Ja pri compe, oco pri notebooku, ségra pri telke a mama pri telke v spálni. Krásna rodinná idylka..... Ach jáj... Ako strašne by som chcela vypadnúť z domu aspoň na jednu noc.. Ale samozrejme na takéto veci som ešte priveľmi mladá a navyše som dievča a čo ak ma niekto znásilní... No inak podľa mňa na mňa čaká celé Slovensko, že kedy opustím múry domu, aby ma mohli pretiahnuť!! Vŕŕŕŕ´. Toť realita.

Poďme snívať...
Von chodím minimálne 6x do týždňa. V partii som obľúbená. Rodičia mi veria. Dokonca môžem chodiť na chaty a stanovačky. Rodičia mi dávajú také vreckové, že z neho dokážem vykryť výdavky na cigarety a chlast. Mám neobmedzené večierky. Mám "pírsing" v jazyku. Mám chlapca, ktorý ma ľúbi...
BUM!!! KARIN ZOBUĎ SA!!! NIKDY, NIKDY NEBUDEŠ MAŤ VŠETKO ČO CHCEŠ!

Toto sa nedá.. človek začal tak optimisticky a záver taký škaredý.. bože.. =D

nedeľa 20. decembra 2009

Zachovajte stres a paniku!!

... týmto žije naša rodina vždy už minimálne dva týždne pred Vianocami. Všetko musí byť dokonalé aspoň na pohľad keď už nie naozaj. Nevidím vo Vianociach nič iné a výnimočné ako v každom inom dni v roku. Celkovo v týchto sviatkoch je toľko irónie, koľko človek nedokáže zo seba vyprodukovať len tak na povel. Sú to dni pokoja a lásky... ide hlavne o Ježiša...... Ale trt... všetko je len o pretvárke a závistlivých rečiach, ktoré nemôžem vystáť a je mi z nich zle. Čo si budeme klamať... Naša rodina nie je iná a takisto súperí so susedmi a vychvaľuje sa kto, čo, ako a koľko to stálo!! Bléééé. Jednoducho atmosféra Vianoc nie je na Slovensku ani z ďaleka taká ako by mala byť. Čo z toho vyplýva? No jedine to rodinné heslo: Zachovajte stres a paniku!

A potom sa čudujte, že som protivná. =D
Ale aj napriek tomu je tu vždy niekto, kto ma poteší už len tým, že je na nete. Dnes sa mu podarilo dokonale ma rozosmiať. =DD.... A nesmejem sa na tom len ja ale aj polovica Rovného. Niekto si dokonca pri tom zistení strkal hlavu do snehu. :) Na jednu stranu to bola správa vtipná, na druhú stranu správa príjemná. =D Teraz sa rozhodnúť, ktorá strana je tá lepšia.. =D... Nech je to už ako chce, ale Kubko je jednoducho môj človek.