...skapal Scrappy (moja rybička)... nech mu je zem ľahká. :) Akosi ma jeho smrť nezobrala. :) Človek sa ráno zobudí a zistí, že spal v izbe s mŕtvolkou. Potom s ňou musí spať ešte jednu noc lebo aj mater aj ségra odmietali nebohého Scrappyho niekam vyhodiť vlastnými rukami. Ja som sa ho samozrejme bála, tak sme čakali na oca. Ten ho zobral, zabalil do dvoch vreckoviek a "dôstojne ho pochoval v odpadkovom koši". Toť Scrappyho pochmúrny život...
Môj život nie je ani z ďaleka tak pochmúrny. Začína sa vyjasňovať a ja som konečne šťastná. Krásne chvíle strávené s ľuďmi, na ktorých mi záleží sú jednoducho k nezaplateniu. :) Bolo by to ale krajšie keby som mohla prehlásiť, že aj ľudia v mojom okolí prekypujú radosťou...
Teraz zahrajme trošku na inú strunu. Škola. Grc, bléé, fuj!! Už len zajtra a máme prázdniny. Konečne. Lebo už som začínala strácať prehľad o tých všetkých päťkách čo som dostala sa posledný týždeň!!!
Mama veľmi vrúcne prejavuje svoju materskú lásky tým, že mi doktorov vybavuje cez prázdniny aby som veľa nevymeškávala... No nie je ona super..??... Nevyjadrujem sa ďalej....
Otecko veľmi vrúcne prejavuje svoju otcovskú lásku tým, že mi kupuje samé nové encyklopédie. Nie, že by som bola nevďačná, ale keby mi tak radšej kúpil kartón cigariet... :)
Zítra pátek.... Uvidíme čo a ako. Nie som schopná myslieť na nikoho a na nič okrem NEHO. Tak ja prchám... :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára